Poviedky

1.Kapitola-Stražkyne elementu-nový príchod

6. června 2009 v 21:56 | Klaudia

poviedku som pisala ja Klaudia


Strážkyne elementu- nový príchod


,,Pod už lebo nestihneme!" kričala na Linu Mai.

,,Dobre, Dobre len nestresuj Mai pozri sa Karin je ešte viac pozadu ako ja" odpovedala jej výrazným hlasom Lina......... ,,Karin pohni tým svojim zadkom a nešaškuj tu" ,,Vás dve treba stále napomínať" upozornila ich zadychčaným hlasom z behania Mai. Do školy sa privalili ako veľká voda. Mai vpredu Lina za ňou a nešikovná Karin o 5 metrov za nimi. Karin bežala popri zábradliu a nechcene sa zavadila o drevené zábradlie, ktoré sprevádzalo všetky schody na škole. Už bola na poslednom hornom schode snažila sa udržať rovnováhu, ale to sa jej nepodarilo padala priamo dole schodmi. Okolo išla práve nová žiačka menom Takara Yoshida, ktorá bola preložená tu do školy. Karin padala prianím smerom na ňu a vrazila to nej celým telom. Len tak sa ozvalo a obe sa zošmykli na podlahu. Ostatní sa len udivene pozerali čo sa stalo, ale nikto nevydal ani pol slova. Karin skončila z monoklom na líci a Takara s narazením prstom. A vydala zo seba iba : ,,Au čo ti už naozaj šibe?" Karin sa len ospravedlňovala hádam 10x kým ju Takara nezastavila a dodala: ,,Dobre, dobre veď sa skoro nič nestalo skoro. Karin vstala podala Takare ruku a povedala: ,,Ja som Karin Suzuki teší ma" Takara sa zamračila chytila Karin za ruku a predstavila sa : ,,Čau
nemehlo
Takara Yoshida" a vstala. V tej chvíli zazvonilo a Karin sa s Takarou valili do triedy a vrazili priamo učiteľovi napred. Učiteľ bol celý naštvaný, radšej nepovedal nič pretože nechcel novej žiačke znepríjemňovať nový deň v škole a Karin to poriadne vytmavil. Obidve si sadli Karin na svoje miesto a Takara na svoje nové miesto v strede triedy. Lina sa len vypytovala: Kto to je Karin?" Karin sa len usmiala na Takaru potom na Linu a povedala: ,,To je Takara ale nieje veľmi príjemná, ale je taká tajomná a to je roztomilé." Keď učiteľ predstavil novú žiačku trvalo to hodiny a každému to liezlo na nervy boli len rozvalený na lavici a zívali od nudy. Takara sa len pred tabuľou podopierala pažou o učiteľský stôl. Konečne zazvonilo a Karin, Lina sa hrnuli na Takaru a Mai pomalým krokom kráčala ku nim. Zoznámili sa a šli smerom domov ku Line. Takara nechcela ísť pretože nechcela nikoho otravovať, ale nakoniec ju presvedčili. Karin a Lina si sadli na gauč a Takara spokojne na posteľ ku tichej Mai. Začali sa rozprávať už sami nevedeli akou témou začali, ale bolo im to pomerne jedno. Domom len tak prekmitávali Karinine a Linine otázky Mai nestíhala sledovať ich vzrušenie z novej kamarátky. Ale zrazu zafúkal silný vietor. V dome nebolo otvorené ani jedno okno a tak sa čudovali odkiaľ ide ale zase skočili do debaty. Potom zničoho nič začali horieť kvety vo váze. Lina bola v panike celá vo vytržení a chcela niečo spraviť, ale jej ruky to spravili za ňu. Z rúk jej začala striekať voda a plameň uhasila. Ale celá bola vystrašená voda jej neprestala striekať a keďže dievčatá boli celé mokré hovorili jej nech sa upokojí. Až napokon k nej bežala Karin a chcela niečo podniknúť rukami ale keď smerovala na Linu na Lininej ruke ju obrástli dookola kvety. Všetky mokré rozrušené a vyplašene nevedeli čo sa deje až napokon nejaké silné svetlo oslepilo ich oči...............POKRACOVANIE NABUDUCE Vaša Klaudia





1.Kapitola- Tvoj anjel strážny-od Takari

31. května 2009 v 20:44 | Klaudia
Poviedka je spoluautorska 1.Kapitolu pise Takara aj 2 a ja 3 a 4 ja som sikala som sa gulala po zemi ked som to čitala.Ved uvidite preco prečitajte si a uvidíte.

1.Kapitola Tvoj anjel strážny- anjel

Zobudil so sa ako zo zlého sna,- s takého hrozného že si to človek musí prežiť aby to pochopil- v nemocnici a prvé čo som si všimol bola anjelská tvár za sklom ale nevidel som ju dobre pretože tam bola žalúzia pretočená tak, aby do tejto zatuchnutej nemocničnej izby vošlo aspoň trochu svetla. Započul som trochu s rozhovoru anjela s doktorom. ,,Pán doktor, bude v poriadku?" pýtal sa anjel ustarostene

,,Nebojte sa slečna, bude v najlepšom poriadku- ale má v sebe toľko analgetík, že sa teraz musí cítiť, ako nafetovaný" pri poslednej poznámke sa doktor zasmial, a mal pravdu- som vážne ako sfetovaný.

Doktor odišiel a anjel sa na mňa pozeral cez sklo.

Anjel mi zmizol s dohľadu a otvorili sa dvere. Ozval sa ku mne- ako inak- anjelským hlasom.

,,Hiroto si v poriadku? Počuješ ma?" - hlas mal ako roztápajúci sa med.

,,Anjel" povedal som zblbnutý s liekov.

,,Doktor mal pravdu- si vážne ako nafetovaný- radšej už idem" povedal anjel postavil sa a odišiel.

Bolesti som nemal ale cítil som sa ako nalepený v nočnej more.

Do izby prišla sestrička a dala mi nejakú infúziu po ktorej som okamžite zaspal.....

--------------------------------------------------------------------

O týždeň: Zazvonila tá hrozná vec ktorá sa volá budík.


,,Do frasa prídem neskoro!" -je 7:50 a ja som ešte v pyžame


Bývam vo vile, vo štvrti kde bývajú prominenti. Aby nie keď môj otec vlastní toľko továrni a závodov na spracúvanie dreva že sa to nedá spočítať.


Na raňajky som sa veľmi nenajedol dal som si len musli tyčinku a mlieko- neobťažoval som sa zobrať si pohár.


Ako idiot som na zastávku dobehol akoby ma prešiel parný valec. Mal som na sebe rifle- asi som ich už na sebe mal- tričko- dokrčené- a tašku....to ani neviem ako vyzerá a je mi to jedno. ,,Dúfam že ma ten náš milovaný triedny nezdrbe ako minule" hovoril som si v duchu. Minule to bolo hrozné.


Domov som sa s nemocnice dovalil pred týždňom aj niekoľkými dňami. Do školy som- samozrejme- zaspal a tak som sa do triedy dovalil ako veľká voda. Celý trápne udychčaný som rozdrapil dvere- v zápale mi spadla taška na zem- a zvrieskol som: ,,KONEČNE!" a spadol som na zadok.


Každý s toho mal náramnú zábavu len učiteľa išlo rozdrapiť.

Konečne sa dostavil autobus a ja sa môžem v pokoji odviesť do školy. Aj by som išiel pešibusom ale je veľa hodín.


Ja nie som ten rozmaznaný chlapček s prominentnej časti mesta ako si o mne myslia ľudia- teda ľudia v škole.


Ja nemám veľa priateľov ale môj otec ich má že by s nimi mohol zaplniť baseballoví trávnik a ja tak by to bolo málo. No k priateľom patria aj nepriatelia.


Presnejšie jeden nepriateľ- Nero. Ocov brat je riadna hyena to vám poviem. Nedá si pokoj a chce môjho otca zruinovať. Samozrejme nemá rád ani mňa- keby som sa nebol narodil a môj otec by zomrel, tak by všetko dostal Nero pretože mamu nemám.


Konečne som pri škole. ,,Musím to stihnúť" hovoril som si v duchu kým som utekal.


Do triedy som dorazil- zas a znova trápne udychčaný- pred učiteľom a to je dobre.


Všetky pohľady sa otočili na mňa a potom zasa v tried šumela vrava.

Poobzeral som sa po triede a vtom, som ju zbadal......



Pokračko nabudúce-

Vaša Takara-chan!

Strážkyne elementov-Recenzia

29. května 2009 v 20:17 | Klaudia

Strážkyne elementov

Krajina Elementaria.... krajina v ktorej pramenia elementy-4 živly zeme. V Elementárii žijú víly- strážkyne elementu. Každá ovláda jeden, a je ten živel samotný. Lina ovláda vodu, a je voda samotná. Takara ovláda oheň , je oheň samotný. Karin ovláda zem, a je zem samotná. Mai ovláda vzduch, a je vzduch samotný. A ešte Seelia (čítaj Silia), ktorá ovláda živel motýľa , ktorý spája všetky elementy dokopy. Za hranicami Elementárie žijú zlé bytosti (démoni)- Májovia.

Pokúšajú sa získať elementy už 1000 rokov a zatiaľ neúspešne.....podarí sa Májom získať na 1001 pokus elementy??? Čo sa stane, keď sa im to podarí a naopak. Čo keď nie? To všetko sa dozviete v poviedke strážkyne elementu.

Tvoj anjel Strážny-recenzia

29. května 2009 v 19:51 | Klaudia

Poviedka je písaná s prespektívi Hirota

Tvoj anjel strážny

Recenzia: Volám sa Hiroto.....a v ten deň pri mne stály všetci anjeli strážny...bola tma a ja som sa vracal s tréningu....bola tma a ja som na tej prekliatej ceste nic nevidel... nevšimol som si auta ktore ma išlo zvalcovať.....a v dnešný deň viem že ten ,,anjel strážny" nie je len obyčajná metafora.... odkedy som ju stretol neobzrel som sa po žiadnom inom dievčati....lenže ona nie je len také obyčajné dievča...je to môj anjel strážny a to doslova.....

 
 

Reklama